Ako nastaviť hranice

Keď som bola malá a neposlúchala, rodičia na mňa zvýšili hlas, aby som videla, že to, čo vravia, myslia naozaj vážne. A tak som vyrastala s tým, že ak deti neposlúchajú, jednoducho treba zvýšiť hlas. Áno, že treba kričať.

Proste asi všetci sme s tým vyrástli – že jednoducho deťom nemôžeme zadať len tak hranice, keď sa správajú u babky nezdvorilo, „čučia“ do telefónu a znudeným hlasom jednoslovne odpovedajú na jej zvedavé otázky. Vtedy väčšina rodičov stratí nervy, zvýši hlas, zoberie telefón a v zápale hnevu niečo zakáže. Deti sa potom zdúvajú, nespolupracujú a  svojich rodičov nenávidia.

Tomu sa, samozrejme, nevyhneme ani bez zdvihnutého tónu hlasu. Keď deťom zadáme hranice, nepoďakujú sa nám za to a proste nás budú z času na čas nenávidieť.

Ako som už spomenula na začiatku, emócie sú nám nanič. Ničomu nepomôžu, skôr situáciu ešte zhoršia. To, čo úplne stačí, je vaša plná prítomnosť a výraz, ktorý deťom hovorí, že to, čo vravíte, myslíte naozaj vážne. Vážny výraz, uprený pohľad – s týmto výrazom k nim prídete, sklopíte ruku, v ktorej držia telefón, a poviete:

„Teraz si prekročila hranicu, budem potrebovať tvoj telefón…“

Vždy prídu námietky, vyjednávanie, nenávidenie, proste nejaká reakcia. Preto to robte iba vtedy, keď v tom máte úplne jasno a viete, že toto je vaša hranica, ktorá bola nevyhnutná, a že teraz už niet cesty späť.

Neupozorňujte predtým desaťkrát, že teraz už je naozaj čas, aby odložili telefón a robili, čo majú. Čím viac ich budete prosiť a čakať, že sú dostatočne uvedomelí na to, aby začali robiť, čo sa od nich očakáva, tým viac bude rásť váš hnev. Vo chvíli, keď už bude nevyhnutné prísť a zadať hranicu, jednoducho vybuchnete.

Pamätajte, že takýchto situácií chcete čo najmenej. Oveľa jednoduchšie je mať nastavené určité pravidlá. O tom, ako si doma nastaviť pravidlá a spolupracovať, sa viac dozviete v online kurze Ako vytvárať dohody a viesť tínedžerov k zodpovednosti.