Tri najčastejšie chyby pri nastavovaní hraníc

Rodičia, ktorí ku mne prídu na koučing, vždy dychtivo čakajú, kým prídeme k téme nastavenia hraníc. Ako keby som im išla prezradiť niečo zázračné, čo vyrieši všetky ich problémy. Čakajú, že ich naučím nastaviť hranicu tak, že ich deti budú s radosťou robiť presne to, čo od nich očakávajú.

Aj keď budete nastavovať limity najlepšie, ako viete, pokojne a empaticky, deti budú mať vždy svoje potreby, ktoré si budú vydobýjať. Dobrá správa ale je, že predsa len existuje niečo, čo vaše deti motivuje, aby s vami chceli spolupracovať.

Správne nastavenie hraníc však vaše deti neprinúti, aby robili to, čo od nich chcete. Deti s vami budú chcieť spolupracovať len vtedy, keď s nimi budete mať dobrý vzťah. Práve to ich motivuje, aby vás nasledovali.

Preto ak s vami deti nespolupracujú, je to skôr o tom, že potrebujete posilniť svoj vzájomný vzťah a nie pritvrdiť v nastavení hraníc. Nehovorím, že nemáte nastavovať hranice. Niekedy je to nevyhnutné a je dôležité to robiť. Hovorím iba, že základom je váš dobrý vzťah.

A čo v prípade, že ani vtedy nastavenie hraníc nefunguje? Tu sú tri najčastejšie dôvody, v čom môžete robiť chybu:

1. V prvom rade nepokrikujte na dieťa popritom, ako robíte niečo iné. Príďte k nemu, dajte sa na jeho úroveň, získajte jeho pozornosť, pozrite sa mu do očí a povedzte, aký je Váš limit.

2. Pokiaľ máte staršie dieťa a v minulosti ste neboli dostatočne dôslední pri nastavovaní limitov, môže to byť ťažšie a budete potrebovať väčšiu podporu.

3. Ak jasne stanovíte svoj limit, neodíďte bez toho, aby bol tento limit naplnený. V prvom rade však musíte zostať pokojní.

Pokiaľ potrebujete pomôcť s nastavovaním hraníc alebo posilnením vzťahu, dohodnite si so mnou nezáväzné stretnutie zdarma.