
Ráno je ako štart do celého dňa. Ak začneme v pohode, cítime sa lepšie. Ak sa však ráno mení na chaos plný kriku a naháňania, nervozita nás sprevádza. A to pozná asi každý rodič.
Dobrá správa je, že ranné odchody sa dajú zvládnuť aj inak – s väčším pokojom, spoluprácou a dokonca aj s úsmevom. Tu je niekoľko tipov, ktoré ti môžu pomôcť.
1. Ranná rutina začína už večer
Možno sa to nezdá, ale o tom, ako prebehne ráno, sa rozhoduje už večer. Ak dieťa ide spať načas, dokáže sa ráno zobudiť samo – a práve to je znak, že je vyspaté. O tom hovorí aj moja mentorka, americká psychologička Laura Markham – vyspaté dieťa sa ráno budí bez budíka.
Platí to aj pre nás rodičov. Keď si ľahneme neskoro a ráno ledva otvoríme oči, máme menej energie, menšiu trpezlivosť a sme náchylnejší vybuchnúť. Oveľa lepšie fungujeme, keď si dovolíme ísť spať skôr a dokonca vstať niekoľko minút pred deťmi – stihneme sa nachystať a ráno máme viac pokoja.
2. Večer si priprav všetko potrebné
Čo sa dá urobiť večer, netreba nechávať na ráno. Večer môžeš:
Áno, niekedy sa nám do toho večer nechce. Ale práve vtedy si treba spomenúť, že ráno je každý vopred pripravený detail darom – menej stresu, menej hľadania a pokojnejší začiatok dňa.
3. Dopraj si extra čas
Ak ráno vstávame „na knop“, stres je zaručený. Stačí malá komplikácia – dieťa sa nechce obliecť alebo sa znovu zahrabe pod perinu – a všetko sa rúca.
Nechaj si rezervu 10 – 15 minút. Ak ich nepotrebuješ, skvelé, máte voľnejšie ráno. Ak áno, zachránia vás pred vybuchovaním a hnevom.
4. Blízkosť namiesto pokrikovania
Deti potrebujú našu prítomnosť. Ráno je chvíľa, keď sa potrebujú „dobiť“ našou blízkosťou.
Krátke objatie a chvíľa pomaznania – to všetko pomôže deťom naplniť ich „pohárik“ a pozitívne začať štart do nového dňa. Keď namiesto toho pobehuješ po byte a kričíš zo susednej izby, spolupráca sa stráca.

5. Skús hru namiesto kriku
Hra dokáže úplne zmeniť atmosféru. Laurence Cohen, autor knihy Playful Parenting, opisuje, ako jeho dcéra ráno nechcela odísť z domu. Namiesto toho, aby kričal naozaj, začal to hrať – predstieral, že je nahnevaný, že odchádza bez nej a že ju nechá doma. Dcéra sa smiala.
Výsledok? Ona sa zapojila s radosťou, on sa vďaka hre zbavil vlastného hnevu a namiesto konfliktu mali spoločný veselý moment.
To je sila hravosti – namiesto kriku ponúkneme deťom smiech a blízkosť. A to je jazyk, na ktorý reagujú oveľa lepšie.
Zhrnutie
Ak cítiš, že u vás rána stále končia chaosom, deti ťa nepočúvajú a ty strácaš nervy, ozvi sa mi. Rada ti pomôžem.
Stiahnite si ebook zadarmo:
4 KROKY, AKO ZMENIŤ BOJ S VAŠIMI DEŤMI NA SPOLUPRÁCU