Ťažké životné situácie

Prečo sa nám dejú veci, ktoré nechceme? Prečo niektorí ľudia majú rozprávkový život, zatiaľ čo my sa trápime?

Niekedy si naplánujeme šťastný život, vydáme sa na idylickú cestu a tešíme sa, ako nám bude úžasne. Zrazu je však opak pravdou. Náš úžasný plán sa rúca ako domček z karát, náš partner, ktorý sľúbil, že bude navždy pri nás, tam viac nie je. Naša práca, ktorá vyzeral úžasne, je nočná mora a my nerozumieme, ako sme mohli naraziť na také odporné stvorenie, akým je náš šéf.

Prečo to tak je? Prečo “osud“ zariadil, že sa tak veľmi trápime? A prečo sa nám niektoré veci dejú znova a znova?

Krízu, ktorou prechádzame väčšinou pokladáme za naše úplne zlyhanie. Takto sme si predsa náš život nenaplánovali. Niekedy sa za to zlé, čo sa nám v živote deje hanbíme pred našim okolím. Však práve my sme chceli byť tí šťastní, ktorí si svoj život správne zariadili. Práve my  sme chceli žiť v tom krásnom hollywoodskom sne, mať šťastnú rodinu, zmysluplnú prácu, vďaka ktorej si dokážeme dopriať to, čo v živote potrebujeme a robí nás šťastnými a práve my to nemáme. Snažíme sa z krízy rýchlo dostať von, nechceme sa trápiť, chceme koniec niečoho rýchlo nahradiť novým začiatkom bez toho, aby sme si vôbec stihli uvedomiť, prečo sa nám to všetko deje. Nechceme sa ani len zamyslieť nad tým, čo nám daná situácia ukazuje, čo máme do svojho života vpustiť a naopak, čoho sa treba vzdať. Práve to obdobie, ktoré všetci tak veľmi nenávidíme, práve to najbolestivejšie obdobie plné smútku a prázdnoty má pre nás obrovský význam. Iba vďaka krízam sa dokážeme zmeniť, zosilnieť a vystúpiť z krízy silnejší.

A prečo sa nám to všetko deje?

Odpoveď je veľmi jednoduchá.

Pretože je to práve to, čo v danom období potrebujeme. Pretože nastal čas, aby sa z húsenice, ktorej viac jej život nevyhovuje, stal krásny motýľ. Ale my častokrát kričíme: „Nechaj ma život, ja chcem byť húsenica. Nič mi nerob, nech môžem zostať húsenicou. Ja nechcem byť nikdy krásny motýľ a lietať.”

Ak si potom uvedomíme, že každá kríza, ktorú prežívame je nevyhnutná k premene na krásneho a slobodného motýľa, budeme možno nabudúce vyrovnaní s tým, ČO SA PRE NÁS DEJE.

Nechcem tým však povedať, že máme svoj život prežiť rezignovane a zmietať sa v ňom v krízach, vždy totiž závisí práve na nás, ako sa znovu postavíme na nohy a vykročíme ďalej.

Túto zmenu nemusíte urobiť sami, ale musíte ju urobiť vy. A ak sa potom dokážete vysporiadať s ďalšou krízou, ktorá nastane a akceptovať ju, aj keď to tak veľmi bolí, dokážete tak byť viac vyrovnaní, a tým aj vaša rodina a vaše deti.