Dieťa sa ráno nechce obliekať ani ísť do škôlky? Ako zvládnuť ranný odchod s deťmi bez stresu

Možno to poznáš.

Ráno s deťmi sa niekedy zmení na boj ešte skôr, než sa deň poriadne začne.

Ráno sa ešte poriadne nezačalo a ty už máš pocit, že máš za sebou polovicu dňa.

Deťom sa nechce vstávať.

Nechce sa im obliekať.

Nechce sa im odísť do škôlky alebo školy.

Ty pritom presne vieš, koľko je hodín. Vieš, že máš len určitý čas, dokedy všetko musíš stihnúť. Zaviesť deti do škôlky alebo školy a byť načas v práci.

A keď sa k tomu pridá časový stres, býva veľmi ťažké zachovať pokoj.

Niekedy máš možno pocit, že keď konečne prídeš do práce, akoby si už absolvovala jednu pracovnú šichtu – a pritom tvoj deň sa ešte len začína.

Zároveň sa od teba očakáva plné pracovné nasadenie. Energia, sústredenie, výkon.

Zatiaľ čo v tebe možno ešte doznieva to, čo sa ráno stalo doma. Premýšľaš, či sú deti v škôlke v poriadku, alebo si v hlave prehrávaš rannú situáciu. A niekedy sa stane aj opak.

Ráno prebehne pokojne a ty cítiš, že celý deň začína úplne inak. Ľahšie.

A práve vtedy si často uvedomíme, aký veľký rozdiel dokážu urobiť malé veci.

---

Deti totiž veľmi potrebujú kvalitný čas s rodičom.

Čas, keď sa spolu hráte „jeden na jedného“. Keď sa deťom na chvíľu venuješ naplno.

Práve v takých chvíľach vzniká medzi rodičom a dieťaťom napojenie.

A keď sa dieťa cíti napojené na rodiča, spolupráca prichádza oveľa ľahšie.

Druhou dôležitou vecou je smiech a bláznenie.

Malé deti potrebujú cez smiech a pohyb uvoľniť napätie, ktoré v sebe majú.

Preto niekedy dokážu dve alebo tri minútky spoločného bláznenia urobiť viac než dvadsať minút ranného boja.

---

Prečo sú rána pre deti náročné

Pre škôlkarské a predškolské deti bývajú prechody z jednej činnosti do druhej náročné.

Nechce sa im prestať robiť to, čo práve robia. Niekedy sú pomalé, niekedy sa im jednoducho nechce.

A je to úplne v poriadku.

Preto veľmi pomáha, keď má ráno jasný rytmus.

Napríklad:

Najskôr chvíľu spolu ostanete v posteli a pomaznáte sa.

Potom si dieťa ide umyť zuby, oblečie sa a nasledujú raňajky.

Krátky moment spojenia na začiatku rána môže urobiť veľký rozdiel.

---

Veci, ktoré pomáhajú ešte predtým, než ráno začne

Ranná pohoda často nezačína ráno. Začína už večer predtým.

Veľkú rolu zohráva napríklad spánok.

Dieťa je skutočne vyspaté vtedy, keď sa ráno zobudí samo.

Ak ho pravidelne musíme budiť, pravdepodobne ešte nie je dostatočne oddýchnuté.

A keď je dieťa nevyspaté, spolupráca ráno býva oveľa náročnejšia.

Veľmi pomáha aj časová rezerva.

Ak máme ráno o 10 – 15 minút viac, zrazu nie sme pod takým tlakom. Nemusíme deti naháňať a kričať.

A deťom tlak veľmi nepomáha.

Pomôcť môže aj jednoduchá vec – pripraviť si čo najviac vecí už večer.

Nachystať oblečenie.

Pripraviť veci do škôlky.

Nachystať fľašu na vodu alebo batoh.

Ráno potom nemusíme hľadať ponožky na sušiaku alebo rozmýšľať, kde je čo uložené.

---

Keď sa deťom ráno nechce obliekať

Takéto situácie sú veľmi bežné.

Deti sú hore, ale nechce sa im obliekať. Najradšej by sa hrali alebo robili niečo iné.

Ako na to reagovať?

1. Upokojiť sa

Prvým krokom je vždy náš pokoj.

2. Spojiť sa s dieťaťom

Skôr než začneme tlačiť na výkon, pomáha sa s dieťaťom spojiť.

„Nechce sa ti obliekať.“

„Najradšej by si sa teraz hral/hrala.“

3. Ponúknuť alternatívu

„Chceš si najskôr obliecť nohavice alebo ponožky?“

„Najprv tričko alebo tepláky?“

4. Nastaviť limit

Empatia neznamená, že sa veci nestanú.

„Nechce sa ti obliekať. A dnes ideš do škôlky.“

5. Pomôcť dieťaťu

Niekedy je dieťa unavené alebo prestimulované.

Vtedy môže pomôcť dieťaťu jednoducho naša pomoc.

„Dnes máš ťažké ráno. Poď, pomôžem ti obliecť sa.“

6. Zapojiť hru

„Poďme sa pozrieť, či toto tričko stihne na teba skočiť do päť.“

Alebo:

„Skús skočiť do nohavíc.“

---

Ak sú rána u vás doma často náročné

Možno sa v tomto článku spoznávaš.

Možno máš pocit, že rána u vás doma často začínajú stresom, že deti nespolupracujú a deň začína v napätí.

A pritom by si chcela, aby to vyzeralo inak.

Viac pokoja.

Viac spolupráce.

Viac spojenia medzi tebou a tvojimi deťmi.

Presne s týmto pomáham rodičom.

Ak cítiš, že potrebuješ podporu, ozvi sa mi.

Spolu sa môžeme pozrieť na to, čo sa deje u vás doma – a nájsť cestu, ktorá bude fungovať pre teba aj pre tvoje deti.